Lot of zajíce, lot of slepice, you know....

Autor: Veronika Vlčková | 5.8.2013 o 19:22 | (upravené 23.9.2013 o 21:15) Karma článku: 7,09 | Prečítané:  1090x

Milujem vlakové cestovanie. V kupé, do ktorého som nastúpila prednedávnom, v povojnovej krajine ležali na lúkach telá, z ktorých na všetky strany trčali črevá... Nedalo mi a naivne som sa spýtala, aká vojna. "Druhá svetová", odvetil mi mladší z dvoch mužov, ktorí v kupé sedeli a ukázal na staršieho: "Tuto pán má osemdesiat a práve mi rozpráva vojnové zážitky..." Sedela som s nimi v kupé viac ako hodinu. Na farbisté povojnové obrázky mám slabý žalúdok (áno, práve ja), mohla som sa toho z tej dávno zabudnutej doby dozvedieť viac. I tak mi ale pri odchode z vlaku svietili oči, obohatené svetobežníckymi a staromileckými diskusiami. Presne tak, ako to vo vlaku, keď trochu vnímate svet okolo, býva.

Pán mal toho veľa na srdci a aj keď si už češtinu veľmi nepamätal (emigroval totiž pred mnohými rokmi do Štátov), snažil sa miešanou češtinu a angličtinou so mnou a mladším mužom v kupé komunikovať. O ekonomickej a politickej situácii, o tom, koľko si toho kúpime z nášho platu (tu mladá, ktorá sotva vychodila školu, musela dať priestor ostrieľanému pracantovi a mužovi od rodiny, ktorý si postavil dom a mal k tejto téme viac čo povedať ako ja). Najčastejšie na situáciu u nás používal slovo "trouble" (asi aby sa priblížil starému pánovi).

Myslela som na mnoho vecí, na to, ako je to v Amerike iné ako u nás, ako u nás prekvitá kultúra sťažovania, ale najviac ma prinútil premýšľať sám starý pán. A to dvakrát. Keď spomínal na to, ako v Prahe žil pred niekoľkými desaťročiami a ja som si predstavovala, ako to všetko muselo byť krásne a iné. A potom v Brne, keď sme vystupovali z vlaku a pán skoro spadol na nos, keď si nevšimol posledný výsuvný schod pri výstupe z vlaku (a asi už nemal na to, aby z nevýsuvného ako ja vždy skákal, pretože inak sa s mojimi krátkymi nohami nedostanem bezpečne na zem, alebo celkom jednoducho nepoznal, že naše vlaky majú takúto "vychytávku") a odmietol pomoc okolia. Odmietol pomoc a skoro spadol dvakrát, aj keď vystupoval z osobného vlaku, na ktorý som ho zle usmernila. A keď vedel, že ho čaká taký istý schod. Tak som ho len chytala pod schodíkmi.

Druhýkrát ma prinútil premýšľať, keď som ho prevádzala medzi nástupišťami a na schodoch k nástupišťu mu chcela vziať tašky. Pán povedal: "You make me feel inferior." (voľne prekladám ako Robíte ma menejcenným.) A mne preletelo hlavou niekoľko vecí: ako sme sa v škole učili o ageizme (slovenský prepis som našla na internete a ako moji drahí čitatelia už určite vedia, študovala som v Brne, takže nezaručujem slovenskú správnosť a diskusie o tom, ako sa to píše, považujem za menej relevatné ako o čo ide), ako americký prístup dôvery v seba môže aj z dôchodcov urobiť krásnych ľudí, ktorí namiesto toho, aby nadávali na mládež, že je drzá a vôbec im nepomôže, pomoc odmietajú s takýmito slovami... A že takýto chcem byť dôchodca. Takýto chcem byť človek.

...nedávno som otvorila knihu Gottland od Mariusza Szczygiela. A k tej kultúre sťažovania som tam našla krásny citát: Henry Ford vraj povedal: "Väčšina ľudí je príliš hlúpa na to, aby si zarobila na dobrý život." (s.11 v slovenskom vydaní). Je mi jasné, že muž od rodiny a väčšina ľudí, ktorá má viac životných skúseností ako ja, by s týmto citátom polemizovali. Pre moju rodinu však platí. A inšpiruje ma. A to stačí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?