Obzory

Autor: Veronika Vlčková | 25.5.2012 o 22:55 | Karma článku: 10,61 | Prečítané:  797x

Podnikla som cestu na juh a očakávala som od nej veľa. Slnko na oblohe a v miestnych dušiach, oddych, príjemno, symbiotické chvíľky s fotoaparátom, s krajinou. Hovorí sa, že keď má človek príliš vysoké očakávania, väčšinou ho realita sklame. Mne sa to našťastie v tomto prípade nestalo. Vo vizuálnom ošiali som nafotila stovky fotiek, napriek nachodeným kilometrom som pri každom novom výhľade iskrila energiou. A áno, opálila som sa. Okrem toho, ako to už na správnych cestách býva, rozšírili sa mi obzory. Čiastočne tak tradične, spoznávaním nových kultúr a zvykov, a čiastočne úplne nečakanými smermi.

Španielska Granada, ktorú som na mojej ceste najviac preskúmala, je na rozširovanie obzorov cez spoznávanie nových kultúr ako stvorená. Je totiž nádhernou zmesou španielskych, arabských a rôznych iných vplyvov. Hneď prvý deň som si urobila prechádzku do časti Sacremonte. Pôvabný kopec s výhľadom na palácový komplex Alhambra, avšak bez návalu turistov, kaktusy, agáve, biele, trochu ošarpané domy. A vo svahoch ukryté jaskyne, vyhĺbené ešte pôvodnými rómskymi obyvateľmi. Dnes v nich žijú priaznivci alternatívneho spôsobu života rôzneho razenia. Niektorí, ako som sa dozvedela, beznádejní alkoholici živiaci sa ako živé sochy na turistických bulvároch, iní, ktorí niekoľkokrát do týždňa pomáhajú v jedálňach pre chudobných a vo voľnom čase študujú španielčinu (áno, mnohí z týchto "jaskynných ľudí" sú cudzini).

Vstup do štvrti Sacremonte a odkaz na pôvodných obyvateľov.

sacremonte

Zákutia Sacremonte.

dazdniky

Divoká krása pôvodne rómskej štvrte, divoké Rómky, tlačiace vám v uliciach mesta do rúk vetvičky rozmarínu: "Regalo para tí, bella... A gift, a gift for you!" Ak sa necháte, vraj vám budú z ruky veštiť. A potom si vypýtajú peniaze. Podľa dravosti, s ktorou sa na mňa vrhali vždy, keď som prechádzala okolo ich stanovísk pri katedrále, tipujem, že by z toho bolo výbušné predstavenie.

Ďalšou príchuťou korenistej zmesi granadských ulíc je príchuť arabských trhov, obchodíkov, reštaurácií... Neuveriteľne sladký, ale skvelý čaj "Egyptské tajomstvo", hovädzí tajin, jedlo varené v zdobenej hlinenej nádobe so špicatým vekom, chládok a farebné kachličky. Kulinársky zážitok skvelý. Zážitok z vyjednávania na trhoch trochu horší, miestni obchodníci sú oproti tým z káhirského bazáru predsalen troch zhýčkaní západnými turistami... Samostatnou kapitolou je zážitok architektonický, ale k nemu sa ešte dostanem.

caj

Arabská kultúra však nie je izolovaná v niekoľkých uliciach s trhmi alebo v malebnej arabskej štvrti Albaicín. Exotické osvetlenie sa dá nájsť napríklad i v podniku, kde sa stretávajú predovšetkým miestni priaznivci flamenca a každý štvrtok sa tu konajú koncerty zdarma. Najväčším priaznivcom je podľa všetkého samotný majiteľ, ktorý so svojou trochu medveďou postavou, šiltovkou, kraťasami a tričkom s nápisom pripomína skôr hlavného protagonistu seriálu My name is Earl ako ohnivého Španiela, ako si ho predstavujeme my "severania". Napriek tomu pozorne dohliada na dodržiavanie flamenco kánonu: hostia do podniku môžu vstupovať zásadne len medzi pesničkami a počas hrania sa nemajú medzi sebou baviť.

Do tohto španielskosťou nabitého prostredia som na jeden večer zavítala i ja. Popíjajúc svoje tinto de verano (tzv. letné víno, podávané s ľadom a miešané s jemne ochutenou limonádou), očarene som sledovala chémiu večera. Hudobníkov, ktorí vošli do podniku a nenechali nikoho na pochybách, že dnes sú to práve oni, kto vystupuje. Dlhé a impozantne navlnené vlasy, topánky s opätkom, košele a saká, tváre, ktoré vyčnievajú z davu. Boli traja. "To bude určite tanečník!" nenápadne som ukazovala na posledného, drobnejšieho, ale s ostro rezanými rysmi, v úzkych čiernych nohaviciach.

Doteraz neviem, čo vlastne bol. Gitarista bol jeden, spevák tiež jeden a čierne nohavice zakotvil pri východe, kde dohliadal na príchody a odchody návštevníkov podniku počas páuz medzi pesničkami. Tie boli presne tak dramatické a clivé a zložito stavané, ako som očakávala. Čo som neočakávala, boli občasné výkriky "Olé!" počas pesničiek a ich záplava vždy po ich skončení. Myslela som, že je to klišé z filmov, a ono nie, v skutočnosti je to vyjadrenie hlbokého obdivu k hudobníkovi. A spontánne, presne tak, ako výpomoc publika pri vytlieskavaní komplikovaných rytmov (museli to byť tiež hudobníci, inak nerozumiem, ako to zvládli) a hromadné spievanie známych pesničiek. Takto flamenco nezažijete na žiadnom exportovanom koncerte. A čierne nohavice, udržiavajúc svoju pozíciu pri dverách, najskôr len podupával v dramatickejších pasážach, neskôr si i nepokryte zatancoval. A z jeho pár izolovaných kreácií som mala skoro takú radosť, ako keby to poriadne rozbalil na bohužiaľ neexistujúcom parkete.

flamenco

A potom som bola v Alhambre. V skratke sa dá povedať, že to bolo najlepšie investovaných 13 eur na návštevu kultúrnej pamiatky. Je v tom trochu pátosu a zveličenia, ale tomu na miestach ako je Alhambra človek asi neunikne. Rozľahlé záhrady ošetrované aspoň dvoma armádami záhradníkov, ktorých pestrosť môj mozog ledva poberal, výhľady na historickú Granadu, Albaicín i Sacremonte, pohľad na palácový komplex z výšky na pozadí s pocukrovanými vrchmi Sierry Nevady alebo Nasridské paláce, perla maurskej architektúry. To všetko sú veci, ktoré nezaniknú ani v záplave turistov a namiesto toho, aby som ich ďalej vyzdvihovala do neba, poskytnem radšej pár obrázkov.

Záhrady Alhambry.

zahrady

Cestou k palácom.

brana

V komplexe maurských palácov.

palac

Výhľad na Sacremonte.

pohlad

Možno až po návrate z ciest som si však uvedomila, že moje obzory, ktoré sa rozširovali smerom do všakovakých kútov sveta, ma nakoniec zaviedli naspäť ku mne samej. Kráčajúc známymi ulicami, medzi kultúrne blízkymi a podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, je veľmi jednoduché splynúť s davom a stratiť sám seba. Avšak vo chvíli, kedy som bola vytrhnutá z môjho prostredia, sama v novom svete, s novými zážitkami, dokázala som sa znovu objaviť, znovu nájsť. A preto mi ostáva len povedať: ďakujem za všetky svoje cesty. A za poznanie, že i zdanlivý útek môže byť nakoniec návratom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?