Bloghttp://veronikavlckova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskÓda na Miša Kaščáka (veronikavlckova)Uznávam, vzhľadom na konanie festivalu Pohoda, jeho najväčšieho "dieťaťa" nejde o veľmi aktuálny článok. ale osud to tak chcel, že som si toto leto na rozdiel od toho minulého poriadne užila, a tak tento prázdninový text píšem až teraz. Fotografia je z koncertu skupiny Walter Schnitzelsson a heslo svietiace za nimi znie pravda trochu "hipisácky". Ale kto festival niekedy navštívil, nebude veľmi namietať. Mon, 27 Oct 2014 06:30:00 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/366349/oda-na-misa-kascaka.html?ref=rssMoje miesto (veronikavlckova)Mám také momenty. Často je to neskoro večer, po umeleckom zážitku alebo scéne zo života, ktorá sa ma dotkne. Vtedy rozmýšľam nad krásou toho všetkého a svojho miesta v tom všetkom. Nemá zmysel rozmýšľať nad zmyslom života. Je to o to pravdivejšie, ako tá veta nedáva zmysel. Tu narážam na limity svojho jazyka (napríklad v angličtine by posledné tri slová "zmysel" boli preložené každé iným výrazom). Umenie také limity nemá. Ako sa človek stane umelcom? Sun, 15 Jun 2014 02:22:22 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/359108/moje-miesto.html?ref=rssAko zmeniť svet (veronikavlckova)Áno, skutočne píšem článok s takýmto titulom. Môže sa to stať niektorým pacientom... Takto nejak osudu ďakujem, že to ide. A vždy som bola naivný idealista, o čom svedčí i historka z predškolského veku. Prišla som za mamou do kuchyne: "Tak som premýšľala, že by bolo vlastne super, keby neexistovali nijaké peniaze, alebo by každý dostával len toľko peňazí, koľko potrebuje!" Mama sa na mňa pozrela: "No ale to už tu raz bolo, už s tým niekto prišiel.. veľmi to nefungovalo. Volalo sa to komunizmus." A tak som prvýkrát v predškolskom veku nezmenila svet. Aby som použila obľúbené klišé, nádej umiera posledná. Raz jeden kamarát, ktorého si veľmi vážim (mení svet), hovoril o tom, ako je nádej dôležitá pre jeho život. Od tej doby mám nádej ešte radšej.Sat, 01 Feb 2014 14:12:12 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/338607/Ako-zmenit-svet.html?ref=rssŠťastie onkologického pacienta (veronikavlckova)Tento článok sa mi rodí v hlave už niekoľko dní. Od začiatku tohto leta sa stalo veľa vecí a aj keď príbeh ešte stále prebieha, mám potrebu vyventilovať niekoľko myšlienok z mojej ťažko skúšanej hlavičky, aj keď som si povedala, že so všetkým počkám. Už teraz je však niečo, čo celkom intenzívne cítim a onkologickí pacienti, ktorých je tak desivo veľa (medzi nimi čoraz viac mladých ľudí, aj keď presné štatistiky ani nechcem poznať) vidia veci inak. Inšpiratívne. Ja už tiež. Potrebujem sa podeliť. O prístup k životu, a o vďačnosť onkologického pacienta.Wed, 25 Sep 2013 12:12:12 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/337334/Stastie-onkologickeho-pacienta.html?ref=rssLot of zajíce, lot of slepice, you know.... (veronikavlckova)Milujem vlakové cestovanie. V kupé, do ktorého som nastúpila prednedávnom, v povojnovej krajine ležali na lúkach telá, z ktorých na všetky strany trčali črevá... Nedalo mi a naivne som sa spýtala, aká vojna. "Druhá svetová", odvetil mi mladší z dvoch mužov, ktorí v kupé sedeli a ukázal na staršieho: "Tuto pán má osemdesiat a práve mi rozpráva vojnové zážitky..." Sedela som s nimi v kupé viac ako hodinu. Na farbisté povojnové obrázky mám slabý žalúdok (áno, práve ja), mohla som sa toho z tej dávno zabudnutej doby dozvedieť viac. I tak mi ale pri odchode z vlaku svietili oči, obohatené svetobežníckymi a staromileckými diskusiami. Presne tak, ako to vo vlaku, keď trochu vnímate svet okolo, býva.Mon, 05 Aug 2013 19:22:22 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/328472/Lot-of-zajice-lot-of-slepice-you-know.html?ref=rssNepodceňujte bolesti hlavy (veronikavlckova)Mám za sebou zážitky, o ktorých sa ťažko píše či rozpráva. Ozvali sa však moje žurnalistické korene, a tak píšem tieto riadky, s tým, že hlavný odkaz sa nachádza už v názve článku. Obrázok pritom nie je náhodný. Na túto osobu teraz myslím zakaždým, keď sa pozriem do zrkadla. A trápi ma to pramálo. Oveľa viac ma trápi, že som mohla ušetriť veľa ľuďom veľa starostí, keby som svoje bolesti hlavy nepodceňovala. A išla na to CT...Mon, 29 Jul 2013 08:22:22 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/333965/Nepodcenujte-bolesti-hlavy.html?ref=rssNasleduje zastávka: Židovský hřbitov (veronikavlckova)Poznáte ten pocit, keď cestujete krajinou a niektoré miesta vás cez okienko tak zaujmú, že máte chuť vystúpiť a preskúmať ich? Ja mám ten pocit často pri cestách vlakom. Sediac na pohodlnom sedadle vlaku EC, ktorý počas mojej cesty zastaví raz, dva razy, mám chuť prestúpiť do osobáku, ktorý zastavuje vo všetkých tých zašlých staniciach, okolo ktorých vlak EC len tak preletí. Láka ma možnosť vystúpiť na najzašlejšej z nich a ponoriť sa s foťákom do atmosféry, túlať sa... Podobne, ako som sa prednedávnom túlala na Židovskom cintoríne v Brne, hneď vedľa rovnomennej zastávky električky číslo 8.Tue, 09 Apr 2013 00:00:00 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/324915/Nasleduje-zastavka-Zidovsky-hrbitov.html?ref=rssHistorky z Dráh (veronikavlckova)Riadením osudu som zas pravidelne na cestách. Vlakom. Krajina zalesnených kopcov a riečok za oknom, a v kupé so mnou mĺkvi, nenápadní, ukecaní, všední i nevšední cestujúci. Nevdojak spomínam na misionára niekde z Ázie. Na amerického básnika, ktorý mi na rozlúčku po debate o Virginii Woolfovej, umení, filme a cestovaní podal ľavú ruku (pravú celý čas skrýval vo vrecku). Na kreatívca, ktorý nám rozprával o tom, ako točil reklamu z Dannym Trejom, hercom z väzenia. Na kamarátov, s ktorými cesta vždy ubehne, ani sa nenazdám. Presne tak, ako s pánom, ktorý si ma získal celkom nedávno, počas jednej z mojich najnovších ciest.Sun, 31 Mar 2013 23:53:13 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/322139/Historky-z-Drah.html?ref=rssS(m)útok a radosť (veronikavlckova)Ešte pred niekoľkými týždňami by v čase, keď som sa vracala domov z dňa plného nepríjemných a dlho odkladaných povinností, bola už tma. Vystúpila by som z autobusu na ulicu osvetlenú pouličnými lampami. Ak by som mala šťastie, bolo by aspoň na zemi bielo. Ak nie, odkráčala by som domov len tak, smutne, po šedivom chodníku. Sadla by som si k oknu, ktoré by ukazovalo iba čiernotu, a môj deň, oficiálne v polovici, by sa pocitovo už len chýlil ku koncu. Dnes nie. Z okna autobusu som obdivovala oranžové svetlo na tmavomodrom pozadí neba a nevedela som sa dočkať, kým vystúpim, aby som tie netypické farby preskúmala zblízka.Thu, 31 Jan 2013 22:44:11 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/319692/Smutok-a-radost.html?ref=rssAko cencúľ (veronikavlckova)Pokoj, ktorý zvyčajne vnímam v sebe i krajine vo chvíľach, kedy sa na zem znášajú chumáče vločiek, dokonalých a jedinečných, v týchto dňoch vystriedala vyčerpanosť. Cesta zasneženým svetom nedokáže vo mne vzbudiť to pravé nadšenie, romantiku, pobláznienie, sentiment, všetky tie zasneno pochabé stavy, ktoré sa tak nehodia k môjmu veku, ale tak veľmi sa hodia k mojej osobnosti. Som zamrznutá. Cencúľ vo vyhrievanom autobuse.Mon, 10 Dec 2012 16:52:22 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/315706/Ako-cencul.html?ref=rssDoba je zlá (veronikavlckova)...alebo ako by povedali naši susedia, "něco je špatně". Za posledné týždne mi táto myšlienka napadla niekoľkokrát. Pri kupovaní lístkov a zariaďovaní potvrdení, pri náhodnom stretnutí na ulici, pri "konfrontácii" s predavačkou v obchode so suchými plodmi. Niečo v tých ľudských kontaktoch chýba. A nemusí to byť nutne len chyba tých druhých, ako často a rada presviedčam samú seba.Sun, 18 Nov 2012 21:48:02 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/312194/Doba-je-zla.html?ref=rssKto je hodný starať sa o naše duševné zdravie? (veronikavlckova)Moja alma mater, konkrétne domovská katedra psychológie v Brne momentálne žije kauzou "študenti psychológie, ktorí v bakalárskom štúdiu študovali dva obory, nie sú prijímaní do špecializovaného vzdelávania (ľudovo predatestačnej prípravy) pre prácu klinického psychológa". Pre ľudí mimo obor môže byť táto informácia ničnehovoriaca a nezaujímavá. Stačí však vysvetlenie niekoľkých pojmov a trochu širší pohľad na vec a môžeme sa dostať až k zásadnejším otázkam, ktoré sa týkajú každého, koho je možné charakterizovať určitou mierou duševného zdravia. Teda každého (hovorím ja, vyhýbajúc sa tak zásadným filozofickým polemikám, i keď o nich možno čiastočne ešte bude reč).Tue, 30 Oct 2012 23:56:22 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/311483/Kto-je-hodny-starat-sa-o-nase-dusevne-zdravie.html?ref=rssSlečna cynik (veronikavlckova)Nedávno som bola na svadbe. Po dlhých dlhých rokoch na takej, kde som nebola len "plus jeden" (naposledy to bolo ešte v čase, kedy som mala ružové šaty s bielym golierikom, šité mojou mamou, ktoré v skoro identickej kópii, len menšej, mala na sebe i moja sestra). Nechápte ma zle, byť "plus jeden" je vlastne veľmi fajn. Vydávať si niekoho z najbližšej rodiny, s kým som strávila skoro celé detstvo, je však celkom iný zážitok. O to viac, keď v dnešnej cynickej dobe žiari z novomanželov úplný opak toho, čo v poslednom čase vídam okolo seba.Sun, 14 Oct 2012 15:22:12 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/305442/Slecna-cynik.html?ref=rssStopom cez Európu (veronikavlckova)Sen o prestopovaní Európy ma prenasledoval už niekoľko rokov, presnejšie od doby, kedy som na stopovacom výlete v Írsku zistila, že je to pomerne rýchly, príjemný a hlavne neuveriteľne zaujímavý spôsob dopravy. Historky o dobrodincoch, ktorí nám pomáhali s transportom, dávam rada k dobru doteraz. Minulé leto sa mi konečne naskytla príležitosť si svoj sen splniť. Na naše cesty sme bohužial vyšetrili len dva týždne. Na Španielsko, Andorru, Francúzsko, Švajčiarsko a Nemecko to nie je veľa. Podarila sa nám však aspoň malá ochutnávka toho, čo tieto krajiny môžu turistovi - stopárovi ponúknuť. A i pár nových historiek sme nazbierali.Wed, 01 Aug 2012 17:38:12 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/283452/Stopom-cez-Europu.html?ref=rssPocta vidieckym hviezdam (veronikavlckova)Dnešná jasná noc je ako stvorená na pozorovanie hviezd. Ako na potvoru som však v meste a aj keď má moja mestská izba príjemne veľké okná, ako mnohí vieme už z čias prázdnin u starých mám na dedine, mestské hviezdy jednoducho nie sú tie pravé hviezdy. Napriek tomu však hľadím na Veľký voz výhodne umiestnený presne pred mojím oknom a spomínam na noci plné hviezd - tie nedávne, ale i tie skoro zabudnuté. A aj keď písanie o hviezdnych nociach nie je najoriginálnejší autorský počin, tieto riadky predsa nechávam vzniknúť. Pamäť je totiž deravá a obrázky, čo mi teraz defilujú pred očami, si nechcem nechať len tak odplávať.Mon, 23 Jul 2012 02:03:23 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/304045/Pocta-vidieckym-hviezdam.html?ref=rssObzory (veronikavlckova)Podnikla som cestu na juh a očakávala som od nej veľa. Slnko na oblohe a v miestnych dušiach, oddych, príjemno, symbiotické chvíľky s fotoaparátom, s krajinou. Hovorí sa, že keď má človek príliš vysoké očakávania, väčšinou ho realita sklame. Mne sa to našťastie v tomto prípade nestalo. Vo vizuálnom ošiali som nafotila stovky fotiek, napriek nachodeným kilometrom som pri každom novom výhľade iskrila energiou. A áno, opálila som sa. Okrem toho, ako to už na správnych cestách býva, rozšírili sa mi obzory. Čiastočne tak tradične, spoznávaním nových kultúr a zvykov, a čiastočne úplne nečakanými smermi.Fri, 25 May 2012 22:55:22 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/299050/Obzory.html?ref=rssLen jeden židovský cintorín (veronikavlckova)Je príjemné nedeľné poludnie a ja sa ocitám s foťákom v rukách a pár hodinami voľného času v uličkách židovskej štvrte v Třebíči. Třebíč, ak by ste náhodou nevedeli, je v češtine ženského rodu a je to nenápadné mestečko vzdialené asi hodinu a pol od Brna s nápadne krásnym historickým centrom. Jeho srdcom je práve spomínaná židovská štvrť, ktorá bola v roku 2003 zapísaná na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Túto štvrť, alebo aspoň niektoré jej časti, už celkom dobre poznám. Dnes ma však nohy akoby samy od seba nesú ďalej, vyššie, na nové neznáme miesta...Sat, 05 May 2012 22:25:22 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/297768/Len-jeden-zidovsky-cintorin.html?ref=rssStarostlivosť (veronikavlckova)Za posledné týždne som umyla okná troch rôznych izieb v troch rôznych lokalitách (na území dvoch republík). A počas toho, ako na mňa svietilo slnko a zaprášené sklo pod mojimi rukami sa stávalo zrkadlovo čistým, uvažovala som. O tom, čo pre mňa znamená každé z týchto miest. O tom, že akt umývania okien značí puto, ktoré ma s nimi všetkými spája a som vlastne celá rozdelená (aspoň) na tri časti. A tiež o tom, že krajina za oknom po jeho umytí získava svieži a optimistický nádych. Starostlivosť o okná by teda mala byť v živote niečím, na čo netreba zabúdať, zapísala som si do mentálneho zápisníka.Sun, 22 Apr 2012 14:42:22 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/294418/Starostlivost.html?ref=rssNeprvoplánovo (veronikavlckova)Som jedna z mnohých, ktorých zo všetkých ročných období najviac teší jar. Nie je na tom nič prekvapivé. Dalo by sa povedať, že je to až prvoplánové. Vzduch začína voňať, príroda ožívať, šedú a studenú bezútešnosť strieda hrejivá a farebná krajina plná nádeje. Kto by sa netešil, kto by nepookrial. Jeseň som naproti tomu vždy nenávidela. Mraky, hmla, dážď, vietor, depresia. Lístie opadáva, dni sa skracujú, teplo mizne. Opäť nič prekvapivé. Posledné roky sa však niečo mení. Prvoplánovo krásnu jar mám stále rada. Pomaly však začínam prenikať i do čara iného obdobia. Je zložitejšie, jeho krása nie je prvoplánová. Ale o to plnšia.Thu, 10 Nov 2011 12:32:11 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/280254/Neprvoplanovo.html?ref=rssLietajúce metafory (veronikavlckova)Pomaly si zvykám na to, že život je cyklický. Že sa vracajú stále tie isté epizódy, len v trochu vynovenej garderóbe. Koniec základnej školy- hľadanie strednej. Maturita- hľadanie vysokej. Štátnice- hľadanie práce. Plus hľadanie partnera, hľadanie miesta pre spoločný život, hľadanie spôsobu, ako tento život prežiť spokojne. Všetko sú to skúšky, ktoré sa pýtajú: Zvládol si dobre všetko, čo ťa doteraz postretlo? Naučil si sa niečo? Si pripravený na ďalšiu etapu? Na čo som si však nezvykla, je to, že vo chvíľach, kedy mi je pri týchto skúškach najhoršie, ku mne priletí posolstvo. Priletí doslova, ale je metaforické. Už sa mi to stalo raz, dávno: tu. A teraz, len tak z ničoho nič, priletelo ďalšie.Fri, 28 Oct 2011 00:12:34 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/279099/Lietajuce-metafory.html?ref=rssBilancie (veronikavlckova)Chcela som mať pocit, že tieto riadky vznikajú preto, lebo toho mám veľa na srdci v týchto turbulentých časoch. Že ma ovplyvňuje moja potreba bilancovať, popisovať životné cesty a dôležité vlastné objavy posledých dní. Rozhodne som nechcela mať pocit, že vzniká ďalší banálny text inšpirovaný, aby som to vyjadrila metaforickým klišé, sychravosťou zaliezajúcou až do duše. Chcem veriť, že obsah mojej hlavy nie je závislý na ročných obdobiach a tlakových výšach či nížach, je samostatne existujúci. Takisto ako práve v týchto dňoch potrebujem veriť, že obsah môjho života nie je závislý na krutých hrách náhody, ale mám v ňom rozhodujúce slovo. A preto, toto nie je text o jeseni.Tue, 11 Oct 2011 02:32:22 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/277468/Bilancie.html?ref=rssDuševná hygiena (veronikavlckova)Až do poslednej chvíle som sa bránila myšlienke, že práve prežívam "svoje posledné študentské leto". Len to pomyslenie vo mne vyvoláva silné vlny nostalgie. Myšlienka, že už nikdy takto dlho, slobodne, bezstarostne... Že dôležitá epizóda končí. Zároveň mám pocit, že by som mala povinne zažiť niečo úžasné, na čo budem spomínať ešte roky, s radostnými záchvevmi si prezerať spektakulárne fotky zo vzdialených kútov sveta a v rozprávaní brúsiť všetky tie zážitky, ktoré raz budem vykladať vnúčatám. A zatiaľ? Leto ubehlo, ani som sa nenazdala a posledný týždeň som strávila na tábore. Ako účastníčka. Nič spektakulárne, zdá sa.Sun, 11 Sep 2011 22:22:22 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/274239/Dusevna-hygiena.html?ref=rssMala by som (veronikavlckova)Všetko sa mi rozutekalo pod rukami. Erazmus, leto, posledný rok na vysokej. Dokonca aj ten článok (tie články), čo sem chcem zavesiť už asi mesiac (vyše pol roka) niekam utiekli skôr, ako som ich styhla zachytiť na virtuálny alebo akýkoľvek iný papier. A hovoriac o zachytení, od Erazmu takmer nefotím. Môj kamarát-aparát, ktorý sa za tie roky stal predĺžením môjho oka v tom krásnom Cartier-Bressonovskom význame, už nie je. Zažila som teda prvú Pohodu bez jedinej fotky. Aké zvláštne. A teraz, namiesto písania diplomky, obvešala som pohodovými náramkami môjho kamaráta-fikus. A robila iné divné veci namiesto toho, čo by som mala...Sun, 14 Aug 2011 01:33:33 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/273043/Mala-by-som.html?ref=rssNiečo málo o mágii (veronikavlckova)Je tomu už pár rokov, čo som v antikvariáte Steiner v Bratislave objavila staručkú knihu o mágii. Nadchla ma, ale keďže som bola ešte -násťročná bez vlastných finančných fondov, musela som sa pred vytúženou kúpou zastaviť doma a poprosiť rodičov o sponzorstvo.  Kým som sa s peniazmi vrátila, kniha z antikvariátu zmizla. Mama mi vtedy povedala: "Asi to tak malo byť. Zahrávať sa s mágiou nie je vôbec dobré." Vtedy som to nechápala a bola som sklamaná. Dnes mi kniha nechýba a mágie mám, koľko chcem. Pýtate sa, aké sú moje okultné zdroje? Žiadne nemám. Ono je to totiž celé oveľa jednoduchšie.Tue, 14 Dec 2010 00:22:22 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/250450/Nieco-malo-o-magii.html?ref=rssElegancia (veronikavlckova)Doteraz ma baví, akým spôsobom sa zmenil okruh mojich známych pri prechode zo strednej na vysokú. Okruh 1- Beverly Hills (ako to celkom trefne dokázal pomenovať člen okruhu 2), okruh 2- vandráci. Búrajúc stereotypy viažúce sa k týmto skupinám, dokázala som si v oboch nájsť svoje miesto. Hneď po tom, čo som si dokúpila „bágl" a „pohory", samozrejme.Sat, 11 Dec 2010 14:54:32 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/249696/Elegancia.html?ref=rssMoje naivné univerzum (veronikavlckova)Na zelenú krajinu za oknom mäkko dopadajú prvé snehové vločky. Ten pohyb je taký nežný, že som si ho takmer nevšimla, kým jedna z vločiek nepošimrala sklo a neprilákala moju pozornosť. Povinnosti na pracovnom stole, už aj tak dosť zanedbávané, ostávajú chvíľu úplne opustené a môj v poslednej dobe zvlášť rozkošatený emočný svet napĺňajú mäkko padajúce vločky. Viem, že mám šťastie, že si môžem takto lietať, nič ma neťaží. Zároveň však stále verím, že lietanie je len otázkou zmeny perspektívy.Tue, 30 Nov 2010 14:48:59 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/248906/Moje-naivne-univerzum.html?ref=rssDiagnóza Erazmus (veronikavlckova)Sympaticky malé námestie v centre mesta je zaliate slnkom a plné ľudí. V obchode na rožku si kupujem svoju prvú teplú škoricovú gofru, kráčam cieľavedome smerom k autobusovej zastávke, s nemeckým kamarátom diskutujem o večerných plánoch. A rozmýšľam o relativite vecí. Len dva dni dozadu bolo to isté námestie pokryté malými jazierkami po silnom daždi, bola tma a v okolí sa pohybovali samí podivní chlapíci. S rodičmi sme za pomoci mapy hľadali cestu k autu po rozlúčkovej večeri. Svojej porcie som sa vtedy ledva dotkla - žalúdok som mala stiahnutý od nervozity. Bol to vôbec dobrý nápad, odísť na študijný pobyt do Belgicka?Thu, 16 Sep 2010 12:42:22 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/236561/Diagnoza-Erazmus.html?ref=rssSteny (veronikavlckova)Už dlhšiu dobu veľmi ľahko strácam koncentráciu. Nielen pri učení. A keďže u nás doma máme neuveriteľne tenké steny, nedalo sa nepočuť tú hádku vo vedľajšom byte. Nič dramatické. Žiadne rozbíjanie tanierov, len navzájom sa obviňujúce hlasy, rezonujúce nervozitou, občas zúfalstvom, pohnutím. Energia celej hádky smerovala ku katarzii, tým som si bola istá. Celkom bežný jav v partnerskom živote. Moja koncentrácia sa však už dávno stratila a myšlienky rozbehli všetkými smermi. Vlastne, jedným smerom. Smerom za stenu.Wed, 28 Jul 2010 01:08:07 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/236403/Steny.html?ref=rssO klišé (veronikavlckova)Vzduch vonia, stromy pučia, úsmevy ľudí hladia slnečné lúče a ja, stratená v lese s literárnymi nadšencami tvorím texty, kde sa snažím písať o jari bez klišé. Moje fikcie sú plné prázdnych miestností a ľudí s prázdnou dušou. Moju realitu pritom napĺňa jar presne po vzore tých najväčších klišé. Je to podobné ako s filmami - všetci oceňujú drámy a tragické konce, kto však ocení komédie a rozprávky? Drámy sa ma vždy dotýkali, prišli mi umelecké a literárne cenné. Ale v skutočnosti mám rada rozprávky. Ich pocitový obsah je totiž presne taký istý, ako moje chvíľky šťastia. Jarného šťastia. Vôbec pritom nevadí, že vonku práve teraz len prší...Wed, 14 Apr 2010 12:34:56 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/224308/O-klise.html?ref=rssTo, čo mám (veronikavlckova)Dlho som sa neukázala, tu, kde sa mi tak dobre básni o mojich cestách vlakom... Je toho dosť, o čom by som mohla napísať. Veľmi konkrétne. Napríklad o padajúcich stanoch, veľkých padajúcich stanoch v lete. Alebo by som sa mohla zmieniť o mesiaci preč, v cudzine, kde si človek uvedomí, aspoň trochu, na čom mu skutočne záleží. A ako veľmi dokážu maličkosti meniť pohľad na svet. Mohla by som písať o tom, ako starnem, ako sa zo mňa stáva zodpovedný a cieľavedomý človek. Ale to ja vôbec nechcem, ani nemôžem, aspoň nie teraz, po tej ceste vlakom krajinou, ktorú aj najväčší mestský cynik-intelektuál musí nazvať rozprávkovou.Fri, 15 Jan 2010 02:54:22 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/216350/To-co-mam.html?ref=rssBalkónový Budha (veronikavlckova)Položky zo zoznamu "napísať, naučiť sa, obhájiť" pomaly miznú a ja s vidinou lenivých dní, kedy budem môcť bez výčitiek čítať beletriu, nevydržím nad papiermi s učením. A nevydržím ani v dusnej izbe. Sedím si teda na balkóne s knihou a nechce sa mi preč, aj keď na písmená už ledva vidím.Fri, 19 Jun 2009 22:22:22 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/197422/Balkonovy-Budha.html?ref=rssNejak naliehavejšie (veronikavlckova)Ulice sú zaliate slnkom ako nikdy predtým... A ja meditujem nad fotografiami, nad slnečným svetlom, jeho kvalitatívnym využitím pri fotografovaní a pri terapii, nad nenahraditeľnosťou ciest vlakom, nesmrteľnosťou chrústa a neodkladnosťou povinností. Všetko nejak naliehavejšie, skoro ako na konci dní. Čakám na ten zúfalý tlak, ale všetko je presne také isté ako vtedy na strednej. Argumentačné práce zadané s mesačným predstihom som tvorila noc pred deadlinom, prepisovala ich v škole a dostávala som najvyššie hodnotenia. Tým najvyšším hodnotením si tentokrát nie som vôbec istá. Ale inak mám pocit, že sa skoro nič nezmenilo. Len tá naliehavosť, s akou ubiehajúce dni zanechávajú zárezy v mojej hlave.Sat, 25 Apr 2009 21:42:12 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/191761/Nejak-naliehavejsie.html?ref=rssO lesoch, domčeku a rozprávke (veronikavlckova)Už chápem tvoju fascináciu zakliatymi lesmi, stratenými mestami a ulicami, ktoré ťa na konci dovedú na svoj začiatok. Druhé mestá, underground, to je tvoje. Je to fascinácia tým, čo mizne, tým, čo rozvinutý stavebný priemysel systematicky ničí... A potom už nebudú žiadne rozpadnuté domy, kde každý večer vietor usporadúva hrôzyplné koncerty, žiadne opustené továrne na šialené a trochu nebezpečné detské hry, žiadne polnočné predstavenia v podzemí, odkiaľ sa niektorí diváci už možno nevrátia... Však, pán Gaiman.Mon, 09 Mar 2009 12:12:12 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/186143/O-lesoch-domceku-a-rozpravke.html?ref=rssPratchettovské momenty (veronikavlckova)Všetko je zrazu strašne rýchle a najviac si to uvedomujem, keď končí nejaké obdobie, nejaký príbeh, je dosiahnutá méta a človek sa musí na obzore rozhliadať po novej (nikdy som to rozhliadanie nemala rada, je totiž plné neistoty). Všetko je rýchle, a pritom by si niektoré momenty zaslúžili slow-motion... Alebo aspoň permanentnú duševnú fotografiu. No aj duševné fotografie už začínajú blednúť.Fri, 26 Dec 2008 12:52:08 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/176649/Pratchettovske-momenty.html?ref=rssDnes snežilo na požiadanie (veronikavlckova)Dejú sa divné veci. Ráno, ešte v polospánku, som pomedzi farebné závesy sledovala lúče slnka a skoro letnú krajinu za oknom, a teraz, o pár hodín neskôr, ťukám do počítača a všetky strechy sú biele. Myslím, že začnem zvažovať zamestnanie niekde v lyžiarskom stredisku- asi som sa naučila telepaticky privolávať snehové mraky.Sat, 22 Nov 2008 12:22:08 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/172840/Dnes-snezilo-na-poziadanie.html?ref=rssStopárov sprievodca po krajine škriatkov (veronikavlckova)V krajine podľa všetkých dostupných informácií absolútne nevhodnej na stopovanie a stanovanie je dvojtýždňový stopovaco-stanovací výlet celkom ambicióznym projektom. S pomocou všetkých leprechauntov a ostatných írskych škriatkov sa však nie vždy stopuprajné počasie (kedy premoknú aj nepremokavé bundy), absencia stopovacej kultúry ("Voľakedy možno, ale teraz už tu nikto dávno nestopuje...") a voľne prístupných miest na stanovanie (podľa možnosi bez poplatku) dá zvládnuť. A dokonca stretnúť pár veľmi zaujímavých ľudí.Sun, 16 Nov 2008 01:26:11 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/166215/Stoparov-sprievodca-po-krajine-skriatkov.html?ref=rssŠalinkarta (veronikavlckova)Na základe jednej skúsenosti by sa nemali vynášať definitívne súdy. To je vec, ktorá mi včera večer napadla ako prvá. Aj tak som sa však na základe mojej večernej skúsenosti na chvíľu v Brne cítila ako cudzinec. Napriek všetkým tým ľuďom, ktorí mi už dlho vôbec nedávajú najavo, že rozprávam iným jazykom, mám inú farbu občianskeho preukazu a do školy cestujem cez hranice, ktoré už pätnásť rokov predeľujú niekdajší spoločný štát.Tue, 23 Sep 2008 17:43:08 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/165337/Salinkarta.html?ref=rssNáhodný výber (veronikavlckova)Sú to už skoro dva roky, odkedy si plávam v nových vodách, hojdám sa na vlnách, roztopašne, šťastne, skúmam, aký veľký je obzor, aké rôzne môžu byť západy slnka na mori, farebné, krvavé, pastelové, nechávam sa unášať prúdom a užívam si pocit, že niekam smerujem. Sú to už skoro dva roky, odkedy meditujem nad mystériom náhodných stretnutí. Počúvajúc náhodne nenáhodnú hudbu a jej odkazy.Mon, 08 Sep 2008 00:30:08 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/163213/Nahodny-vyber.html?ref=rssĽudia dažďa (veronikavlckova)V Írsku sa dá stretnúť kde-kto. Turisti samozrejme, na tých vychytenejších miestach. Zmes ľudí rôznych národností, vekov, alternatívne alebo menej alternatívne dovolenkujúcich. Na viac či menej vychytených pracovných miestach potom stretnete kvantá Stredo a Východoeurópanov. Slovenská recepčná v hosteli, česká obsluha vo fastfoode, poľský šofér sanitky. A napokon, vo vychytených miestnych puboch, posadených zásadne za výčapným pultom, stretnete domácich. Ryšavých či neryšavých. Írov. Ľudí dažďa. Akí sú?Wed, 03 Sep 2008 16:19:08 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/159251/Ludia-dazda.html?ref=rssUpršaná zelená romanca (veronikavlckova)Íri vraj veľa necestujú. Zjavne je im dobre pri výčapnom pulte s pintou dobrého stoutu, keď na strechy vytrvalo bubnujú kvapky dažďa. Do Írska však cestujú zelení nadšenci v húfoch, vybavení foťákmi a nepremokavými bundami. V psom počasí skúšajú, čo bundy vydržia, a keď náhodou vyjde slnko, vznikajú fotky ako tieto. Íri si spokojne sedia v teple, sledujú konské dostihy a popíjajú, a tí blázni zatiaľ behajú po lesoch a po útesoch... Čo na nich vidia?Wed, 06 Aug 2008 16:28:08 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/159196/Uprsana-zelena-romanca.html?ref=rssFarby Ostravy očami pohodového nadšenca (veronikavlckova)Tak nám skončila tohtoročná Pohoda a ja som tam nebola... Vymenila som ju za Ostravu, kde se mluvi kratce a kde sa tancuje a spieva celé štyri dni (a na rozdiel od Pohody tam aj prší). Nebudem sa snažiť o veľké porovnávanie, som totiž subjektívne zameraná (na Pohodu samozrejme...). Napriek tomu som však tancovala, mokla, nasávala atmosféru a fotila aj na festivale Colours of Ostrava. Tu je výsledok.Tue, 22 Jul 2008 14:24:14 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/157014/Farby-Ostravy-ocami-pohodoveho-nadsenca.html?ref=rssO bicykloch, Rembrandtovi a tráve (veronikavlckova)Dospela som k presvedčeniu, že súčasní obyvatelia Amsterdamu sa rodia na bicykli a s jointom v ústach. Moderní, štýloví, bezstarostní. Nečervenajú sa ani v štvrti červených svetiel. Klasická výchova k Rembrandtovi a umeniu vôbec akosi zaniká. Avšak... niektoré subkultúry možno stále zachovávajú tradíciu. Minimálne tí, čo sprejovali na dvere obchodu s morskými potvorami Rembrandtovu Nočnú hliadku...Fri, 23 May 2008 01:23:23 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/147524/O-bicykloch-Rembrandtovi-a-trave.html?ref=rssNoc čarov a kúzlo objatia (veronikavlckova)Znie to asi pateticky a nadnesene, ale oslavovali sme čarodejnice, preto noc čarov. A cestou domov som videla objatie, ktoré ma prinútilo sadnúť si sem, tesne pred piatou ráno, kedy za oknom spievajú vtáky a pomaly sa rozodnieva. A písať. A ešte teda urobiť jednu fotku, nakáblikovať ju do počítača a posunúť ďalej, spolu s atmosférou čarodejnej noci.Thu, 01 May 2008 05:25:26 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/145790/Noc-carov-a-kuzlo-objatia.html?ref=rssNájdi slnko (veronikavlckova)V jednej z mojich obľúbených detských kníh bola na každej dvojstrane veľká fotografia vybranej časti domu, vždy tam bol poriadny neporiadok a úlohou malého čitateľa bolo nájsť na každej fotografii myš. Občas to bolo poriadne ťažké. A pretože je jar a všetci vraj máme byť unavení, tak som fotografické hádanie trochu zjednodušila. A pretože je jar a všetko kvitne, tak som fotografické hádanie presunula z domu do záhrady... Cítite, ako všetko voní?Tue, 15 Apr 2008 12:12:12 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/143399/Najdi-slnko.html?ref=rssDeväť a viac mačiek (veronikavlckova)Dnes nemám študijnú náladu. Je už síce večer, pod balkónom tma, ale zajtra ráno sa zobudím, do okien sa bude opierať slnko (žiadne ochladzovanie! pekne aspoň 16 stupňov, ako dnes.) a ja spočítam, koľko nových ružových kvetov sa cez noc narodilo, na stromoch na záhrade za domom, kde sa každý deň, teraz, keď je teplejšie, slní deväť a viac mačiek, ktoré pán domáci strieľa, keď ich tam náhodou zastihne. Ale ja si aj tak myslím, že on to len tak hovorí...Wed, 02 Apr 2008 23:56:57 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/141457/Devat-a-viac-maciek.html?ref=rssMoja oscarová nominácia (veronikavlckova)Pssst, videla som film o šesťnásťročnom dievčati, ktoré otehotnie. Film sa volá Juno a predstaviteľka hlavnej hrdinky, herečka Ellen Page, je nominovaná na Oscara. Je presne o tri dni mladšia ako ja. Preto, a ešte preto, že jej úsmev mi pripomína ten môj (akoby hovoril: "Naozaj zbožne neobdivujem váš americký dvojpalcový "cheese" s kachličkovo bielymi zubami."), som sa zamyslela. Prečo má Ellen Page nomináciu a Veronika Vlčková... čo vlastne má?Sat, 02 Feb 2008 23:58:58 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/131941/Moja-oscarova-nominacia.html?ref=rssDúhovo (veronikavlckova)Všetko teraz plynie nejak rýchlejšie. Pomaly budeme s psycholúšmi oslavovať krátke prázdniny pred vhupnutím do ďalšej akademickej kapitoly, a ja si stále pamätám bublinky poletujúce v oblaku dymu pod dreveným stropom a dvadsaťkorunové vianočné darčeky. A chvíle, keď sa len tak sedí, niekde na pozadí šumia debaty (vysoko intelektuálne, pomedzi vyfukovanie bublín) a v popredí šumí pohoda. Vianočná, psychologická, konšpiračná.Sat, 19 Jan 2008 19:26:33 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/125555/Duhovo.html?ref=rssKlíč nevrátím, vy máničky! (veronikavlckova)Máme na fakulte problém. Fakultná miestnosť v suteréne s fakultnými skrinkami pre študentov sa zmenila na ideologické bojové pole. Nie, nemlátime sa skrinkami hlava-nehlava, je to bitka myšlienok a ideálov. Padajú tvrdé slová ako solidarita, svedomie, spolupatričnosť (a dokonca aj narážky na platenie štúdia slovenských študentov z českých daní) na diskusných fórach, priamo v jame levovej sa objavujú ohnivé pamflety. A žeby aj psychologický nátlak?Mon, 17 Dec 2007 20:02:22 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/124261/Klic-nevratim-vy-manicky.html?ref=rssKto neplače, nedostane zápočet. (veronikavlckova)Väčšinou je za referáty, seminárky, za účasť. Človek si to odsedí na seminároch, možno si niečo prečíta, niečo prednesie, niečo napíše. A dostane zápočet a pripíše si na študentské konto kredity za absolvovaný predmet. Až kým sa neobjaví Sociálne psychologický výcvik v skupine, neurčito znejúci názov, za ktorým sa skrýva predmet. Bez skúšky, so zápočtom, povinný. U nás na psychológii. A nepíšeme tam žiadne seminárky.Sun, 09 Dec 2007 22:22:22 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/122070/Kto-neplace-nedostane-zapocet.html?ref=rssS hlavou v oblakoch (veronikavlckova)Mám za sebou svoje prvé jesenné lietanie v oblakoch, podo mnou sychravý tmavý svet, farebné koberce opadávajúcich stromov a prázdnych políčok. Foťák v taške bezpečne uloženej pod sedadlom predo mnou (nemohla som ho nechať v úložnom priestore nad hlavou, ako by som ho potom počas letu nenápadne vyberala...). A tak som fotila, pri pristávaní tajne, nech si slečny letušky nič nevšimnú. Navigačný systém napriek tom fungoval, nenabúrali sme, a tak k vám teraz letia moje oblačné obrázky.Tue, 06 Nov 2007 16:16:16 +0100http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/119403/S-hlavou-v-oblakoch.html?ref=rssNa veky vekov zalmanašení (veronikavlckova)Pozor, výzva. Mám rada rôzne slovné divnotvary a písanie a vôbec... Ak ste na tom podobne, máte chuť vytvoriť niečo literárne hodnotné (v kategórii poézia, próza alebo komiks) a prezentovať váš výtvor v Almanachu, krásnej malej knižôčke, ktorá môže byť napríklad aj odrazovým mostíkom nových literárnych nádejí, pozrite sa sem. A píšte. Možno budete slávni, a možno aspoň potešíte babičku, ktorá si krásnu malú knižôčku s vaším dielkom vyloží doma na poličku, a bude hrdá... A vy budete zalmanašení. No nestojí to za to? P.S.: Jedná sa o projekt zakotvený v zemi našich západných susedov, tých, ktorí už pomaly ale iste zabúdajú, ako ľubozvučne znie (a esteticky vyzerá) slovenčina. Tak im to, prosím, ukážme.Fri, 19 Oct 2007 14:30:14 +0200http://veronikavlckova.blog.sme.sk/c/115915/Na-veky-vekov-zalmanaseni.html?ref=rss