Óda na Miša Kaščáka

Autor: Veronika Vlčková | 27.10.2014 o 6:30 | (upravené 27.10.2014 o 7:30) Karma článku: 5,33 | Prečítané:  824x

Uznávam, vzhľadom na konanie festivalu Pohoda, jeho najväčšieho "dieťaťa" nejde o veľmi aktuálny článok. ale osud to tak chcel, že som si toto leto na rozdiel od toho minulého poriadne užila, a tak tento prázdninový text píšem až teraz. Fotografia je z koncertu skupiny Walter Schnitzelsson a heslo svietiace za nimi znie pravda trochu "hipisácky". Ale kto festival niekedy navštívil, nebude veľmi namietať.

Ako ste všetci určite pochopili už pri čítaní titulku (niektorí pravidelní Pohoďáci s pocitom spolunáležitosti, zatiaľčo skeptickí a presvedčení nePohoďáci s ironickým úsmevom), na festival Pohoda chodím už niekoľko rokov. Prvýkrát to bol len nesmelý pokus, z ktorého sa rýchlo stala neodmysliteľná časť môjho leta. Aj po tom tragickom ročníku, kedy som na vlastné oči videla, ako padá veľký stan, balila ten môj v daždi a predčasne odchádzala zo smutného areálu.

Už vtedy bolo jasné, že Pohoda je skutočne Kaščákove "dieťa". Stačilo sa pozrieť na jeho vystúpenia v médiach po. Taká miera citu nebýva určená nášmu výtvoru, ale skutočne len nášmu dieťaťu. A to je to, čo na tomto festivale vždy znova vyhľadávam, túto lásku, ktorá sa prenáša na všetkých účastníkov a akokoľvek pateticky to znie, funguje to (i na mňa, ktorá sa väčšinou z pátosu smejem). Rodičia tam vypúšťajú svojich potomkov medzi mladých párty ľudí a Mišo Kaščák nám z pódia pripomína, aby sme sa nezabudli natierať opaľovacím krémom a poriadne pili. 

Keď už sme pri tom pití, jedno leto som festival Pohoda vymenila za český Colours of Ostrava a do areálu sa nesmeli nosiť ani vlastne plastové fľašky s vodou. Oproti areálu Pohody, kde sú cisterny s pitnou vodou na každom druhom kroku, je to vskutku rozdiel. A nemyslite si, prosím, že som zaujatá, toto leto som mala na Colours svoj asi najväčší koncertný zážitok, kedy som sa pri piesňach Led Zeppelinu v podaní ich speváka Roberta Planta skoro pocikala nadšením. A areál vítkovických baní mi spôsobil bolesti v krku z neustále vytočenej hlavu dohora a obdivovania. Je to skvelý festival, ale nemá Michala Kaščáka.

Toto leto som okrem Pohody a Ostravy navštívila i filmový festival Letná filmová škola v Uherskom Hradišti. Zhodou okolností som tam videla dokument Všetky moje deti. Áno, dokument o farárovi Mariánovi Kuffovi, ktorého prednedávnom pretriasali snáď vo všetkých slovenských médiach. Toto nie je článok o ňom, takže ja ho pretriasať nebudem, napíšem len, že som si takmer istá, že vo všetkých festivalových divákoch sa dialo po projekcii to isté, čo vo mne - premýšľala som: to je úžasné, čo pre tie chudobné osady robí. A ako to robí! Skvele. Chcela by som mu nejak pomôcť, podporiť to, čo robí... veľa ľudí si to určite myslelo. Ale, ako nám počas diskusie po projekcii hovoril režisér dokumentu Ladislav Kaboš, Mišo Kaščák ho po zhliadnutí dokumentu oslovil a ďalší rok vystúpili na Pohode mladí rómski hudobníci z osady.

A takto nejako to bolo aj so vznikom najväčšieho slovenského hudobného festivalu. Ako hovorí sám Mišo Kaščák v špeciálnom Pohodovom vydaní .týždňa, ktoré už pár rokov účastníci dostávajú pri vstupe spolu s náramkom: "Aj Pohoda vznikla preto, lebo sme s Bez ladu a skladu hrávali v lete každý víkend na nejakom českom festivale. Ja som sa vtedy v Česku sťažoval, že u nás sa nič nedeje a môj kamarát Víťa Chromek mi povedal: <<Tak proč něco neuděláš?>>" A tak vznikla Pohoda. Pretože Mišo Kaščák, na rozdiel od typickej miestnej fauny, sťažovača chronického, niečo urobil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?