Slečna cynik

Autor: Veronika Vlčková | 14.10.2012 o 15:22 | Karma článku: 8,29 | Prečítané:  1642x

Nedávno som bola na svadbe. Po dlhých dlhých rokoch na takej, kde som nebola len "plus jeden" (naposledy to bolo ešte v čase, kedy som mala ružové šaty s bielym golierikom, šité mojou mamou, ktoré v skoro identickej kópii, len menšej, mala na sebe i moja sestra). Nechápte ma zle, byť "plus jeden" je vlastne veľmi fajn. Vydávať si niekoho z najbližšej rodiny, s kým som strávila skoro celé detstvo, je však celkom iný zážitok. O to viac, keď v dnešnej cynickej dobe žiari z novomanželov úplný opak toho, čo v poslednom čase vídam okolo seba.

Asi vás to veľmi neprekvapí, ak ste trochu životom ošľahaní. Všetci sú si neverní, manželia zahýbajú manželke s deťmi (či naopak), iné manželstvá zrodené z búrlivej romantickej vášne ani nie po roku zanikajú. Partneri sú na seba zlí, urážajú sa navzájom, manipulujú jeden s druhým alebo sú si ľahostajní. Niektorí ani nie sú partnermi, ťahajú to spolu kvôli fyzickej láske a zubami-nechtami odmietajú akúkoľvek citovú angažovanosť. Netreba dodávať, že takýto stav vecí často jednému z nich vyhovuje a druhého ničí.

Prečo sa nad tým všetkým vôbec pozastavujem? Ako správna slečna cynik by som mala mávnuť rukou, že tak to predsa  živote chodí a nemá zmysel veriť v ilúziu dokonalého spokojného vzťahu. Musíme byť predsa realisti. Inak nám hrozí, že sa v živote poriadne spálime. Ťažko povedať, kde som k tomuto presvedčeniu prišla. Prečo mám pocit, že krehkosť vnútra je treba zakrývať, tváriť sa navonok, že sme viac nad vecou, cynickejší, menej zraniteľní... A že viera v zázraky je vlastne úplne nemoderná.

Môj najbližší mi pred časom hovoril o jednej udalosti z detstva, ktorá zásadným spôsobom zmenila celý jeho nasledujúci život. Čítal si v električke dobrodružnú knižku, keď ho oslovil neznámy mladík: "Páči sa ti táto kniha? Chcel by si niečo takéto zažiť i na vlastnej koži? Tak choď na ulicu XY, stretáva sa tam združenie ľudí, ktorí tieto veci naozaj robia!" Chlapec poslúchol a dostal sa do mládežníckeho združenia, ktoré zamiešalo jeho prioritami, inšpirovalo ho, prinieslo mu mnohé hlboké priteľstvá a nakoplo ho k ďalšej práci s druhými i na sebe.

"A vieš, čo je na tom všetkom najzvláštnejšie?" hovoril mi.

"Nechaj ma hádať! Časom si zistil, že ten neznámy mladík je už dávno mŕtvy člen združenia!" zavtipkovala som.

"No, to nie... Ale za celé tie roky, čo som tam pôsobil, som ho už nikdy nevidel."

Slečna cynik vo mne sa smiala. To je tak veľké klišé, že to snáď ani nie je pravda! A krehká slečna pritom trpko plakala. Môj najbližší mi opisuje zázračnú cestu, ktorou sa dostal tam, kde je dnes, som svedkom toho, ako náhodné drobnosti môžu zamávať osudmi, a dokážem sa tomu len smiať. Čo sa mi to deje?

V živote nami často zmietajú protichodné tendencie, je to vlastne celkom normálne. I cynizmus, i krehkosť môžu byť našou súčasťou a je dobré si to uvedomovať. Inak sa môže stať, že aby sme uchránili svoje krehké vnútro, obalíme ho tvrdou verejnou škrupinou. A časom, nebadane a nenávratne, škrupina vnútro rozdrtí.

Niekam tam smeruje môj strach so zrelej dospelosti. A preto sa snažím pripomínať si, že život je vlastne zázračný. Že existujú ľudia, ku ktorým možno vzhliadať. S ktorými možno byť v celej svojej krehkosti. A že sú na svete páry, ktoré sa zbožňujú, obdivujú a sú pripravení byť spolu a len spolu až na veky vekov.

Ďakujem, novomanželia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?