reklama
Veronika Vlčková

Veronika Vlčková

Bloger 
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Psychoštudentka. Pozorovateľka. Degustuje samostatný život. Zoznam autorových rubrík:  Priv(i)ateVietor v hlaveKam ma odvialoPíšem svetlomA iné (vý)plody

reklama

Zoznam článkov blogera

Bilancie

Veronika Vlčková

Bilancie

Chcela som mať pocit, že tieto riadky vznikajú preto, lebo toho mám veľa na srdci v týchto turbulentých časoch. Že ma ovplyvňuje moja potreba bilancovať, popisovať životné cesty a dôležité vlastné objavy posledých dní. Rozhodne som nechcela mať pocit, že vzniká ďalší banálny text inšpirovaný, aby som to vyjadrila metaforickým klišé, sychravosťou zaliezajúcou až do duše. Chcem veriť, že obsah mojej hlavy nie je závislý na ročných obdobiach a tlakových výšach či nížach, je samostatne existujúci. Takisto ako práve v týchto dňoch potrebujem veriť, že obsah môjho života nie je závislý na krutých hrách náhody, ale mám v ňom rozhodujúce slovo. A preto, toto nie je text o jeseni.

  • 11. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 767x
  • 0
Duševná hygiena

Veronika Vlčková

Duševná hygiena

Až do poslednej chvíle som sa bránila myšlienke, že práve prežívam "svoje posledné študentské leto". Len to pomyslenie vo mne vyvoláva silné vlny nostalgie. Myšlienka, že už nikdy takto dlho, slobodne, bezstarostne... Že dôležitá epizóda končí. Zároveň mám pocit, že by som mala povinne zažiť niečo úžasné, na čo budem spomínať ešte roky, s radostnými záchvevmi si prezerať spektakulárne fotky zo vzdialených kútov sveta a v rozprávaní brúsiť všetky tie zážitky, ktoré raz budem vykladať vnúčatám. A zatiaľ? Leto ubehlo, ani som sa nenazdala a posledný týždeň som strávila na tábore. Ako účastníčka. Nič spektakulárne, zdá sa.

  • 11. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 145x
  • 3
Mala by som

Veronika Vlčková

Mala by som

Všetko sa mi rozutekalo pod rukami. Erazmus, leto, posledný rok na vysokej. Dokonca aj ten článok (tie články), čo sem chcem zavesiť už asi mesiac (vyše pol roka) niekam utiekli skôr, ako som ich styhla zachytiť na virtuálny alebo akýkoľvek iný papier. A hovoriac o zachytení, od Erazmu takmer nefotím. Môj kamarát-aparát, ktorý sa za tie roky stal predĺžením môjho oka v tom krásnom Cartier-Bressonovskom význame, už nie je. Zažila som teda prvú Pohodu bez jedinej fotky. Aké zvláštne. A teraz, namiesto písania diplomky, obvešala som pohodovými náramkami môjho kamaráta-fikus. A robila iné divné veci namiesto toho, čo by som mala...

  • 14. aug 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 101x
  • 1
Niečo málo o mágii

Veronika Vlčková

Niečo málo o mágii

Je tomu už pár rokov, čo som v antikvariáte Steiner v Bratislave objavila staručkú knihu o mágii. Nadchla ma, ale keďže som bola ešte -násťročná bez vlastných finančných fondov, musela som sa pred vytúženou kúpou zastaviť doma a poprosiť rodičov o sponzorstvo.  Kým som sa s peniazmi vrátila, kniha z antikvariátu zmizla. Mama mi vtedy povedala: "Asi to tak malo byť. Zahrávať sa s mágiou nie je vôbec dobré." Vtedy som to nechápala a bola som sklamaná. Dnes mi kniha nechýba a mágie mám, koľko chcem. Pýtate sa, aké sú moje okultné zdroje? Žiadne nemám. Ono je to totiž celé oveľa jednoduchšie.

  • 13. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 296x
  • 12
Elegancia

Veronika Vlčková

Elegancia

Doteraz ma baví, akým spôsobom sa zmenil okruh mojich známych pri prechode zo strednej na vysokú. Okruh 1- Beverly Hills (ako to celkom trefne dokázal pomenovať člen okruhu 2), okruh 2- vandráci. Búrajúc stereotypy viažúce sa k týmto skupinám, dokázala som si v oboch nájsť svoje miesto. Hneď po tom, čo som si dokúpila „bágl" a „pohory", samozrejme.

  • 11. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 071x
  • 8
reklama
Moje naivné univerzum

Veronika Vlčková

Moje naivné univerzum

Na zelenú krajinu za oknom mäkko dopadajú prvé snehové vločky. Ten pohyb je taký nežný, že som si ho takmer nevšimla, kým jedna z vločiek nepošimrala sklo a neprilákala moju pozornosť. Povinnosti na pracovnom stole, už aj tak dosť zanedbávané, ostávajú chvíľu úplne opustené a môj v poslednej dobe zvlášť rozkošatený emočný svet napĺňajú mäkko padajúce vločky. Viem, že mám šťastie, že si môžem takto lietať, nič ma neťaží. Zároveň však stále verím, že lietanie je len otázkou zmeny perspektívy.

  • 30. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 239x
  • 2
Diagnóza Erazmus

Veronika Vlčková

Diagnóza Erazmus

Sympaticky malé námestie v centre mesta je zaliate slnkom a plné ľudí. V obchode na rožku si kupujem svoju prvú teplú škoricovú gofru, kráčam cieľavedome smerom k autobusovej zastávke, s nemeckým kamarátom diskutujem o večerných plánoch. A rozmýšľam o relativite vecí. Len dva dni dozadu bolo to isté námestie pokryté malými jazierkami po silnom daždi, bola tma a v okolí sa pohybovali samí podivní chlapíci. S rodičmi sme za pomoci mapy hľadali cestu k autu po rozlúčkovej večeri. Svojej porcie som sa vtedy ledva dotkla - žalúdok som mala stiahnutý od nervozity. Bol to vôbec dobrý nápad, odísť na študijný pobyt do Belgicka?

  • 16. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 163x
  • 27
Steny

Veronika Vlčková

Steny

Už dlhšiu dobu veľmi ľahko strácam koncentráciu. Nielen pri učení. A keďže u nás doma máme neuveriteľne tenké steny, nedalo sa nepočuť tú hádku vo vedľajšom byte. Nič dramatické. Žiadne rozbíjanie tanierov, len navzájom sa obviňujúce hlasy, rezonujúce nervozitou, občas zúfalstvom, pohnutím. Energia celej hádky smerovala ku katarzii, tým som si bola istá. Celkom bežný jav v partnerskom živote. Moja koncentrácia sa však už dávno stratila a myšlienky rozbehli všetkými smermi. Vlastne, jedným smerom. Smerom za stenu.

  • 28. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 401x
  • 5
O klišé

Veronika Vlčková

O klišé

Vzduch vonia, stromy pučia, úsmevy ľudí hladia slnečné lúče a ja, stratená v lese s literárnymi nadšencami tvorím texty, kde sa snažím písať o jari bez klišé. Moje fikcie sú plné prázdnych miestností a ľudí s prázdnou dušou. Moju realitu pritom napĺňa jar presne po vzore tých najväčších klišé. Je to podobné ako s filmami - všetci oceňujú drámy a tragické konce, kto však ocení komédie a rozprávky? Drámy sa ma vždy dotýkali, prišli mi umelecké a literárne cenné. Ale v skutočnosti mám rada rozprávky. Ich pocitový obsah je totiž presne taký istý, ako moje chvíľky šťastia. Jarného šťastia. Vôbec pritom nevadí, že vonku práve teraz len prší...

  • 14. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 126x
  • 9
To, čo mám

Veronika Vlčková

To, čo mám

Dlho som sa neukázala, tu, kde sa mi tak dobre básni o mojich cestách vlakom... Je toho dosť, o čom by som mohla napísať. Veľmi konkrétne. Napríklad o padajúcich stanoch, veľkých padajúcich stanoch v lete. Alebo by som sa mohla zmieniť o mesiaci preč, v cudzine, kde si človek uvedomí, aspoň trochu, na čom mu skutočne záleží. A ako veľmi dokážu maličkosti meniť pohľad na svet. Mohla by som písať o tom, ako starnem, ako sa zo mňa stáva zodpovedný a cieľavedomý človek. Ale to ja vôbec nechcem, ani nemôžem, aspoň nie teraz, po tej ceste vlakom krajinou, ktorú aj najväčší mestský cynik-intelektuál musí nazvať rozprávkovou.

  • 15. jan 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 072x
  • 9
reklama
Balkónový Budha

Veronika Vlčková

Balkónový Budha

Položky zo zoznamu "napísať, naučiť sa, obhájiť" pomaly miznú a ja s vidinou lenivých dní, kedy budem môcť bez výčitiek čítať beletriu, nevydržím nad papiermi s učením. A nevydržím ani v dusnej izbe. Sedím si teda na balkóne s knihou a nechce sa mi preč, aj keď na písmená už ledva vidím.

  • 19. jún 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 382x
  • 11
Nejak naliehavejšie

Veronika Vlčková

Nejak naliehavejšie

Ulice sú zaliate slnkom ako nikdy predtým... A ja meditujem nad fotografiami, nad slnečným svetlom, jeho kvalitatívnym využitím pri fotografovaní a pri terapii, nad nenahraditeľnosťou ciest vlakom, nesmrteľnosťou chrústa a neodkladnosťou povinností. Všetko nejak naliehavejšie, skoro ako na konci dní. Čakám na ten zúfalý tlak, ale všetko je presne také isté ako vtedy na strednej. Argumentačné práce zadané s mesačným predstihom som tvorila noc pred deadlinom, prepisovala ich v škole a dostávala som najvyššie hodnotenia. Tým najvyšším hodnotením si tentokrát nie som vôbec istá. Ale inak mám pocit, že sa skoro nič nezmenilo. Len tá naliehavosť, s akou ubiehajúce dni zanechávajú zárezy v mojej hlave.

  • 25. apr 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 247x
  • 9
O lesoch, domčeku a rozprávke

Veronika Vlčková

O lesoch, domčeku a rozprávke

Už chápem tvoju fascináciu zakliatymi lesmi, stratenými mestami a ulicami, ktoré ťa na konci dovedú na svoj začiatok. Druhé mestá, underground, to je tvoje. Je to fascinácia tým, čo mizne, tým, čo rozvinutý stavebný priemysel systematicky ničí... A potom už nebudú žiadne rozpadnuté domy, kde každý večer vietor usporadúva hrôzyplné koncerty, žiadne opustené továrne na šialené a trochu nebezpečné detské hry, žiadne polnočné predstavenia v podzemí, odkiaľ sa niektorí diváci už možno nevrátia... Však, pán Gaiman.

  • 9. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 169x
  • 4
Pratchettovské momenty

Veronika Vlčková

Pratchettovské momenty

Všetko je zrazu strašne rýchle a najviac si to uvedomujem, keď končí nejaké obdobie, nejaký príbeh, je dosiahnutá méta a človek sa musí na obzore rozhliadať po novej (nikdy som to rozhliadanie nemala rada, je totiž plné neistoty). Všetko je rýchle, a pritom by si niektoré momenty zaslúžili slow-motion... Alebo aspoň permanentnú duševnú fotografiu. No aj duševné fotografie už začínajú blednúť.

  • 26. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 124x
  • 6
Dnes snežilo na požiadanie

Veronika Vlčková

Dnes snežilo na požiadanie

Dejú sa divné veci. Ráno, ešte v polospánku, som pomedzi farebné závesy sledovala lúče slnka a skoro letnú krajinu za oknom, a teraz, o pár hodín neskôr, ťukám do počítača a všetky strechy sú biele. Myslím, že začnem zvažovať zamestnanie niekde v lyžiarskom stredisku- asi som sa naučila telepaticky privolávať snehové mraky.

  • 22. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 454x
  • 6
reklama
Stopárov sprievodca po krajine škriatkov

Veronika Vlčková

Stopárov sprievodca po krajine škriatkov

V krajine podľa všetkých dostupných informácií absolútne nevhodnej na stopovanie a stanovanie je dvojtýždňový stopovaco-stanovací výlet celkom ambicióznym projektom. S pomocou všetkých leprechauntov a ostatných írskych škriatkov sa však nie vždy stopuprajné počasie (kedy premoknú aj nepremokavé bundy), absencia stopovacej kultúry (Voľakedy možno, ale teraz už tu nikto dávno nestopuje...) a voľne prístupných miest na stanovanie (podľa možnosi bez poplatku) dá zvládnuť. A dokonca stretnúť pár veľmi zaujímavých ľudí.

  • 15. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 369x
  • 10
Šalinkarta

Veronika Vlčková

Šalinkarta

Na základe jednej skúsenosti by sa nemali vynášať definitívne súdy. To je vec, ktorá mi včera večer napadla ako prvá. Aj tak som sa však na základe mojej večernej skúsenosti na chvíľu v Brne cítila ako cudzinec. Napriek všetkým tým ľuďom, ktorí mi už dlho vôbec nedávajú najavo, že rozprávam iným jazykom, mám inú farbu občianskeho preukazu a do školy cestujem cez hranice, ktoré už pätnásť rokov predeľujú niekdajší spoločný štát.

  • 23. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 676x
  • 18
Náhodný výber

Veronika Vlčková

Náhodný výber

Sú to už skoro dva roky, odkedy si plávam v nových vodách, hojdám sa na vlnách, roztopašne, šťastne, skúmam, aký veľký je obzor, aké rôzne môžu byť západy slnka na mori, farebné, krvavé, pastelové, nechávam sa unášať prúdom a užívam si pocit, že niekam smerujem. Sú to už skoro dva roky, odkedy meditujem nad mystériom náhodných stretnutí. Počúvajúc náhodne nenáhodnú hudbu a jej odkazy.

  • 8. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 445x
  • 0
Ľudia dažďa

Veronika Vlčková

Ľudia dažďa

V Írsku sa dá stretnúť kde-kto. Turisti samozrejme, na tých vychytenejších miestach. Zmes ľudí rôznych národností, vekov, alternatívne alebo menej alternatívne dovolenkujúcich. Na viac či menej vychytených pracovných miestach potom stretnete kvantá Stredo a Východoeurópanov. Slovenská recepčná v hosteli, česká obsluha vo fastfoode, poľský šofér sanitky. A napokon, vo vychytených miestnych puboch, posadených zásadne za výčapným pultom, stretnete domácich. Ryšavých či neryšavých. Írov. Ľudí dažďa. Akí sú?

  • 3. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 582x
  • 11
Upršaná zelená romanca

Veronika Vlčková

Upršaná zelená romanca

Íri vraj veľa necestujú. Zjavne je im dobre pri výčapnom pulte s pintou dobrého stoutu, keď na strechy vytrvalo bubnujú kvapky dažďa. Do Írska však cestujú zelení nadšenci v húfoch, vybavení foťákmi a nepremokavými bundami. V psom počasí skúšajú, čo bundy vydržia, a keď náhodou vyjde slnko, vznikajú fotky ako tieto. Íri si spokojne sedia v teple, sledujú konské dostihy a popíjajú, a tí blázni zatiaľ behajú po lesoch a po útesoch... Čo na nich vidia?

  • 6. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 505x
  • 8
reklama
SkryťZatvoriť reklamu